Nenechaj sa pohltiť slovami „snáď inokedy“
Ja viem, že v časoch pravidelného týždenného vreckového bolo ťažké vidieť líniu medzi „chcem“ a „potrebujem“, pretože sa bubáše neustále vracali a prakticky si to neplatila z vlastného vrecka. Dnes už máš na čokoľvek, po čom ti srdiečko zapíska, avšak zároveň sa ti pred výrazom zmieta neónovo svietivá otázka „naozaj ti to je treba?“
Podobné situácie spravidla končia tým, že danú vec rovno vrátiš späť do poličky a presunieš sa ďalej so slovami, keď tak, kúpim si to neskôr. Tento princíp ale bohužiaľ používame aj inde, a čoraz intenzívnejšie. Je v poriadku poznať rozdiel medzi nutným a momentálne zbytočným, no nemáš pri tom zabúdať žiť.
Neprišla si na tento svet iba preto, aby si si neustále všetko odpierala a namiesto žitia strojene prežívala. Slovné spojenie „snáď inokedy“ sa stalo tvojou alfou a omegou, pritom naň nie si ani zďaleka odkázaná. Nenechaj sa ním pohltiť, inak prídeš o množstvo nezabudnuteľných zážitkov a príležitostí. Existuje milión dôvodov na úsmev a radosť, no ty sa im postupne vyhýbaš.
Čo tak konečne zavolať kamoške, ktorú si nevidela hádam pol storočia a pozvať ju na prechádzku, porozprávať sa, aj keby to malo byť o počasí, urobiť si deň pre seba, dopriať si čerstvý vzduch niekde v horách, proste raz za čas použiť odpoveď „áno“ miesto okamžitého „nie“ a následnej výhovorky. Z tvojho „inokedy“ sa za chvíľu stane nikdy a ver mi, jedného dňa ti to bude veľmi ľúto. Možno nedokážeš napraviť či pomeniť minulosť, prítomnosť na druhej strane ovplyvniť stíhaš a budúcnosť o to viac. Urob pre seba láskavosť – vyťaž z toho maximum.
Komentáre