Dnes je štvrtok, 26.november 2020, meniny má: Kornel
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

PRÍBEH: Po príchode z pôrodnice som zažila obrovský šok

september 05, 2020 - 06:30
Život je nevyspytateľný a píše rôzne príbehy. To, čo malo byť najkrajšou a celkom novou etapou môjho života sa na pár dní zmenilo na zlý sen. Dlhšie svojmu smútku venovať nemôžem. Mám totiž nádherného syna.

Dlhé roky ma nechytali žiadne materské pudy, ako sa zvykne hovoriť. Bola som spokojná presne s takým životom, aký som mala. Pracovala som vo farmaceutickej spoločnosti na výskume liekov, mala som krásny vzťah, milujúcich rodičov, perfektné priateľky. Ťahalo mi na tridsiatku, s priateľom sme bývali v peknom byte blízko pri lese, vďaka dobrému príjmu sme chodievali na dovolenky, výlety, koncerty...bolo nám skutočne fajn.

Nedalo sa však prehliadnuť, že môj partner túži po dieťatku. Túžil po ňom dokonca viac ako ja, no po dvoch rokoch ma „zlomil“ a o bábätko sme sa začali pokúšať. Trvalo celý rok, kým som predsa len otehotnela. Tehotenstvo som mala ukážkové, nebývalo mi zle, necítila som prehnanú únavu, nebyť zvláštnych chutí a trošku nepohodlia v záverečnej fáze, ani by som nevedela, že som tehotná.

Pôrod takmer nestihol

Môj snúbenec bol práve na služobnej ceste, keď ma o trošku skôr chytili kontrakcie. Zavolala som si sanitku a poslala mu sms-ku, že to na mňa prišlo. Maroš bol mimo Bratislavy, no okamžite sadol do auta a ponáhľal sa do nemocnice. Veľmi som sa bála, že môj pôrod prepásne, našťastie sa tento scenár nenaplnil a prvý plač nášho synčeka sme počuli z bezprostrednej blízkosti obaja. Podľa všetkého sme mali byť od tohto momentu dokonalá rodinka. To sa však nestalo...

Maroš s nami strávil asi pol hodinku a potom sa, podľa vlastných slov, pobral osláviť nový život s kamarátmi a zdravie nášho synčeka poriadne zapiť. Ja som bola na smrť vyčerpaná, popriala mu skvelý večer a akonáhle mi sestričky dieťatko na pár hodín odniesli, zaspala som.

Partner sa mi neozval ďalšie štyri dni. Pardón, poslal mi iba strohú správu, že oslava dopadla na výbornú a ide si ľahnúť, pretože zdravie nášho syna zapil s kamarátmi veru viac než dostatočne. Usmiala som sa a predstavovala si, aké to asi bude, keď sa vrátime domov. Dnes už môžem povedať, že realita bola diametrálne odlišná od mojich vízií.

Prekvapenie v podobe milenky

Maroš mi nereagoval na telefonáty, správy, nevedela som sa s ním spojiť. Rodičov už nemá, moji žijú na druhom konci republiky, neostávalo mi teda nič iné, iba poprosiť kamarátku, aby pre nás prišla do nemocnice. Pomohla mi aj s vecami a odviezla nás domov. Bola som sklamaná, nešťastná a smutná. No to som ešte netušila, čo ma čaká po príchode domov. V kútiku duše som dúfala, že Maroš mi pripravil obrovské prekvapenie – viete, presne také, aký bývajú v amerických filmoch. O to väčšie bolo moje zdesenie, keď som ho po príchode domov, v sprievode mojej najlepšej kamarátky, našla v posteli s milenkou. Nezmohla som sa na slovo a keby ma kamarátka nepridržiavala, asi rovno skolabujem. Bez slova sme odišli k nej s tým, že nevyhnutné veci mi príde spolu s jej manželom vziať trošku neskôr.

Raz sa vzťahy dúfam utrasú

Vysvitlo, že partner ma podvádzal dlhšie, začal s tým ešte pred mojím tehotenstvom. To sklamanie nedokážem opísať. Zlomil mi srdce a nedokážem mu odpustiť, hoci mi telefonuje, prosí, sľubuje. To je ale zrada, ktorá utlmila akékoľvek moje city k nemu. Požiadala som o rozvod.

Nesmierne sa teším zo synčeka a práve on mi dáva silu prekonať  náročné obdobie, ktoré ma ihneď po pôrode stretlo. Ja ale viem, že to zvládneme. Marošovi ďakujem za pekné roky života a hlavne zdravého, nádherného syna. Verím, že kým trošku vyrastie, rany sa zahoja a ja budem schopná s jeho otcom opäť komunikovať. Lepšie povedané, slušne komunikovať. Rodičmi predsa ostávame už navždy a naše dieťatko za to stojí, hoci viem, že to nebude jednoduché...

- - Inzercia - -